Shy Chickens Interview

Dnes vám predstavíme skupinku štyroch mladých ľudí, ktorí sa snažia zabávať svojimi vtipnými videami slovenský a český národ – časom snáď aj celý svet. Dámy a páni - SHY CHICKENS!
 
Pozor! – článok obsahuje vulgarizmy.

Čaute Shy Chickens! Predstavte sa nám:
 
Peťo: Som z Bratislavy, mám 20 rokov a študujem Financie na Masarykovej univerzite v Brne (3. ročník). V ShyChickens vystupujem vo videách spolu s Ľudom, s ktorým sa poznáme vyše 10 rokov. Nenávidím dúhy a sršne. Dominantou môjho tela je jazva na čele.
 
Ľudo: Bývam v Ivanke pri Dunaji, je to hneď kúsok od Bratislavy, mám 21 rokov a taktiež študujem v Brne, Peter je môj spolužiak. Rád sa zabávam a vystrájam blbosti. Mám podozrenie, že trpím slabou formou ornitofóbie po tom, čo na mňa raz pri natáčaní zaútočila obrovská kaňa, bažiaca po mojej krvi.
 
Jana: Som spolužiačka zo strednej Peťa a Ľuda (aj Roba ale on bol b-čkarska kasta), ktorá zrovna vlastnila kameru a vedela asi 3 základné kroky v editácii videí, keď to chalani potrebovali. Plus keďže obľubujem nespavosť, zdĺhavé natáčania a moralistov, tak toto je môj dreamjob. Čiže mám na starosti prplačky s posteditom (ktorý priebežne konzultujem s chalanmi) a skrývanie kamery.
 
Robo: Taktiež študujem a bývam s chalanmi na byte v Brne. Pôvodom z Kirgizska, kvôli obočiu ma prezývajú Leonid. V SC som druhý kameraman. Nenávidím zimu a ľudí, čo sa v prostriedkoch MHD derú ku dverám už 5 minút pred zastávkou. Keď mám čo, tak fotím.
Projekt ShyChickens teda robíme štyria – všetci sa poznáme vyše 10 rokov, pretože sme chodili na to isté 8-ročné gymnázium (Gymnázium Jura Hronca). Práve to, že sa tak dlho poznáme je najväčšou výhodou, pretože poznáme svoje silné a slabé stránky a komunikujeme spolu vždy narovinu.
 
Odkiaľ vás môžeme poznať? 
 
SC: Pokiaľ nás niekto poznal pred projektom ShyChickens, tak jedine vďaka predabovanej paródii na Harryho Pottera – Dano Drevo. Peťo je jedným zo zakladateľov Štúdia POG a Ľudo sa k nemu pridal v rámci druhého filmu – Dano Drevo a turnaj Mekyho Žbirku. Vystupovali sme aj v jednom ilegálnom rumunskom porne (nemali sme ešte 18), ktoré však bolo po 2 týždňoch kvôli nepríjemným reakciám stiahnuté z internetu.
Čo teda robíte vy ako ShyChickens a ako vás to napadlo?
 
SC: Dobre, teraz už úplne vážne, žiadne porno.
 
Ľudo: Tak celé to bolo vlastne môj nápad, fičal som si na videách amerických prankerov a napadlo ma, že na Slovensku nikto nič podobné nerobí. Tak som ihneď kontaktoval dvoch kamarátov a podelil som sa s nimi o môj nápad. Jeden ma odmietol a druhý bol Peter, ktorý bol v tom čase na Erasme. Peťo bol mojím nápadom nadšený, tak sme sa nejako dali dokopy a vzniklo Shy Chickens. A som veľmi rád, lebo Peťo bol moja prvá voľba, kedže to je môj dlhoročný kamarát a človek, ktorý je za každú srandu. Mimo iného bol môj vedlajší cieľ vystupiť z mojej osobnej komfortnej zóny a prekonať strach a sociálne predsudky. Určite mi to pomohlo aj v iných častiach môjho života.
 
Peťo: Keď mi Ľudo prvýkrát napísal, že by sme mohli začal točiť pranky, tak som ani sekundu nerozmýšľal a hneď som mu povedal áno. Predtým som veľmi pranky nepozeral, ale v priebehu krátkej doby som zhliadol asi všetky známe prank videá a chcel som sa ihneď vrhnúť na slovenskú verziu Zlých baliacich hlášok od Adriana vanOyena.
 
Jana: Keď mi Peťo prvý krát predostrel tento nápad, tak som nemala nejak výrazné emócie, ale bola som trocha hladná a tak som do toho šla.
 
Robo: O projekte mi povedal Peťo ešte niekedy na jar 2013. Zvykli sme o štvrtej ráno fajčiť na balkóne a vymýšľať scény a pranky, niektoré dnes natočené tam aj naozaj vznikli. V ShyChickens robím druhú kameru a príležitostného poskoka. Bohužiaľ, som mal tento semester málo času.
 
Ako dlho to už robíte a prečo robíte, to čo robíte?
 
SC: Začali sme v júni 2013, hneď po skúškach. Predchádzala tomu polročná príprava, keďže sme museli analyzovať CZ/SK publikum, nastaviť stratégiu a vybaviť techniku. Robíme to teda 7 mesiacov.
 
Robíme to jednak pre ľudí a jednak by sme to radi robili aj pre peniaze. Nemáme vysokú úroveň sociálneho strachu a môžeme to využiť pri natáčaní prankov. Myslíme si, že český a slovenský národ potrebuje nejakých pranksterov na YouTube, pretože internetová zábava je tu na slabej úrovni, dala by sa opísať ako ViralBrothers a letsplaye, čo je v porovnaní so zahraničím veľmi fádne. Mnoho ľudí má mylné predstavy, že známejší CZ/SK YouTuberi sa topia v peniazoch. Z toho, čo sme dostali za pozretia sme zatiaľ nepokryli ani pätinu nákladov na natáčanie, nehovoriac o kvantách času, ktorý sme do toho investovali. Je to dosť demotivujúce, ale stále sme v podstate na začiatku a dúfame, že sa to rozbehne viac, inak by to nemalo zmysel. Berieme to ako dlhodobý projekt.
 
Kto vás v tom inšpiroval?
 
SC: Každý máme rozdielnych obľúbených pranksterov, aj keď vo svojej podstate sa zhodneme, že každý známejší YouTubeprankster je nám inšpiráciou.
 
Peťo: Neviem, či je práve najobľúbenejší, ale od prvého momentu milujem LAHWFa. Jeho neskutočne mámvpičistický prejav a schopnosť vytvoriť trápnu situáciu ma hneď dostali a jeho videá rád pozerávam doteraz. Škoda, že slovenské publikum na takýto štýl prankov nie je vhodné. Pre mňa sú mimoriadne originálne a jednoduché.
 
Ľudo: Je ich veľa, ale spomeniem aspoň Vitalyho, Romana Atwooda, Eda Bassmastera..
 
Kde vás môžu ľudia nájsť?
 
SC: Okrem hlavného YouTube channelu máme aj druhý channel, kde dávame rôzne novinky, vlogy z natáčania a randomshit – ShyChickensExtra.
Určite odporúčame našu Facebookovú stránku, kde pridávame najnovšie info, prebiehajúce natáčania, fotky a komunikujeme tam s fanúšikmi.
Okrem toho máme, ako každý moderný človek 21.storočia, aj Instagram, pretože kto nemá Instagram, akoby ani neexistoval.
 
Ľudo: Keď sme už pri tom instagrame, tak mňa môžu nájsť ľudia na mojom osobnom Instagrame (ludis_k), tak nech ma followujú a lajkujú mi fotky hahaha.
 
Pri natáčaní ktorého vášho videa ste sa najviac bavili?
 
Peťo: Ja som sa určite najviac zabával pri natáčaní Opitého Santu. Možno to bolo vianočnou atmosférou, ale ľudia boli veľmi milí, stále sa chceli fotiť a to mi robilo radosť. Spomenul by som ešte natáčanie Crazy Chicken, keď sme chceli natočiť scénu ako v kuracom obleku venčíme živú sliepku, ale tá sa nám vytrhla z vodítka a namierila si to rovno na električkové koľaje v momente, keď od nej bola električka vzdialená asi 15 metrov. Chceli sme ju s Janou chytiť, ale sliepka spanikárila a namierila si to priamo oproti električke. Vodič začal divo gestikulovať a zvoniť. Od smrti kuru delili doslova milimetre (v poslednej chvíli uhla) a my sme vtedy prežili ľahký infarkt myokardu. Scéna na vodítku sa nakoniec nenatočila.
 
Ľudo: Súhlasim s Peťom, presne ten moment s kurou sa vybavil pred očami aj mne. Vtedy mi síce do smiechu nebolo, ale s odstupom času je to veľmi vtipná historka. Taktiež opitý Santa bavil najviac aj mňa, hlavne časť keď som korčuľoval prezlečený v santovskom obleku, pozeralo na mňa cez 100 ľudí a smiali sa na mne.
 
Jana: Pridávam sa k názoru, že santovské je moje obľúbené, okrem teda liehovinovej tématiky mi učarovali reakcie ľudí na chalanov v prevleku, ktoré boli mimoriadne milé a pozitívne (čo je po niektorých zlých skúsenostiach z predchádzajúcich točení celkom fajn zmena), ale nebolo by točenia, kde by sme nemali kopec srandy aj popri točení, aj keď samotné pranky sa nie vždy vydaria. Ešte mi zídu na um papričky, ktoré boli obrovskou zábavou najmä pre nás, kameramanov.
 
Robo: Najviac som sa zabával na papričkách, vychádza to z mojej povahy – rád sa vo voľnom čase teším z nešťastia druhých. Obdobne ma bavilo aj video s paralyzérom, pri ďakovačke k 10000 subscriberom.
 
Máte už nejaké nápady pre vaše ďalšie videá?
 
SC: Nápadov máme kopec, ale máme málo času. Každý z nás má xx aktivít a skompletizovanie jedného videa zaberie omnoho viac času, ako si mnoho ľudí myslí. Do budúcna pripravujeme pecky.
 
Čo považujete za úspech v tejto “brandži”?
 
SC: Úspechom pre každého YouTubera v našom veku je zarábať si natáčaním videí, čo je však na československej scéne takmer nemožné. Úspechom je určite aj to, ak by sme boli známi tým, že robíme kvalitné videá a zabávame oba národy. Vždy nás veľmi poteší komentár typu: “Ste to, čo CZ/SK scéna potrebovala“. Keďže YouTube nikdy nebude náš hlavný zamestnávateľ, je ďalším našim cieľom mať z videí nejaký príjemný pasívny príjem. Kvôli tomu dávame občas do videí anglické titulky – pretože výhradne československé publikum nezaručí tak veľa pozretí. Na to však potrebujeme ešte veľa zdieľaní, subscriberov a hlavne pozretí.
 
Na záver jeden náš postreh a menšie zhrnutie:
Robiť pranky v československu je mimoriadne ťažká úloha a nedá sa porovnať s ostatnými krajinami. Ľudia tu reagujú inak, sú menej uvoľnení a usmievaví. Niekedy nám trvá natočiť video niekoľko dní. Takisto publikum je tu rozdielne, nemajú s prankami žiadne skúsenosti. Mnohokrát nám píšu, že sme kopiranti. My sa len snažíme aplikovať niektoré výborné známe pranky do tohto prostredia, pretože sa nám strašne páčia. Každý jeden pozitívny komentár nás motivuje v práci a pevne veríme, že budú len pribúdať. Základom je zdieľať nás, nech sa dostaneme do povedomia a máme viac motivácie robiť pre ľudí zábavné videá. A hateri nech idú dopiče :D